Štuka nie sú len plastické ozdoby stropu
Šťuk je pre väčšinu populácie spojený hlavne s reliéfnymi ozdobami stropov či stien v historických domoch. Názov pochádza z talianskeho slova stucco a v minulosti sa jednalo o zmes veľmi jemného piesku, haseného vápna, sadry, alebo cementu. Používal sa ako vrchná vrstva omietky, ktorá ale bola celkom krehká. História tejto techniky siaha až do obdobia antiky, aj keď najpopulárnejší bola v baroku a tiež neskôr v období secesie.
Novšie štukové omietky boli trochu iné. Jednalo sa o jemnú maltovú zmes so zrnami s veľkosťou do 1,5 mm. Používa sa ako finálna vrstva omietky, ktorá sa vo veľmi tenkej vrstve nanáša na jadrovú omietku metódou filcovania.
Najčastejšie je preto používaný tzv. vápenný šťuk, ktorý sa skladá z jednej tretiny z haseného vápna a dvoch tretín jemne mletého vápenca, prípadne jemného kremičitého piesku. Dnes sa už zmes na prípravu štuku kupuje hotová a pri jeho aplikácii sa používajú hladidla z penovej gumy. Filcové hladidla sa už používajú len na ručne pripravovanú maltu, používanú napríklad pri rekonštrukciách historických objektov.
Delenie štukových omietok závisí od ich hlavnej zložky. Rozlišujeme tak štuky vápenné, vápenno-sadrové, sadrové a cementové. Jemnozrnné štuky majú veľkosť zŕn 0,5 mm a menej, u hrubozrnných môžu byť zrna až do veľkosti 1,5 mm. Aj keď sa štukové omietky najčastejšie používajú v interiéroch, ako finálnu úpravu stien je možné ich použiť aj na vonkajších fasádnych stenách.
Veľmi často sa používajú napríklad pre opravy starších omietok, napríklad na vidieckych chalupách, alebo v starších domoch. S modernými štukovými fasádnymi omietkami sa veľmi dobre pracuje. Obvykle sú čisto biele, a ak ich chcete mať v inom odtieni, musíte na štukovú omietku aplikovať navyše ešte vhodnú fasádnu farbu.
